Koronavírus I. MUDr. Georg Soldner

Koronavírusy sú pre veterinárov bežné, teraz však koronavírus SARS-CoV 2 prekročil bariéru k človeku. Čo je vírus, ako útočí na organizmus a ako môžeme reagovať?

Vírusy sú úzko spojené s fyzickým organizmom. Pochádzajú zo substancie genómu a môžu tak ovplyvňovať metabolizmus buniek a tým ich odcudziť organizmu. Ak dôjde k infekcii, do organizmu vniknú vírusy, potom organizmus zistí, že určité bunky sú odcudzené a začínajú robiť niečo iné, ako to, čo je v zmysle celku. Začína sa obracať proti týmto bunkám, s úmyslom odstrániť ich. Symptómy choroby, ktorá teraz vypukla, nie sú ničím iným: organizmus sa snaží odstrániť infikované bunky, a aj vírusy, ktoré ich napadajú, pričom sa ich pokúša zbaviť kašľom, horúčkou či tvorbou hlienu. Každý, kto zomrel na vírusovú infekciu, môže teda byť obeťou vlastnej obranyschopnosti organizmu, ktorej regulácia je vyjadrením individuálnej „organizácie Ja“, prítomnosťou Ja v tele.

Odcudzenie sa telu
Čím viac sa človek nachádza v situácii, že je mu jeho telesnosť cudzia, o to náchylnejší je k tomuto vírusovému ochoreniu, ktoré sa teraz nazýva COVID-19. To platí prirodzene pre vyššie vekové skupiny, pri ktorých ubúda kostnej hmoty aj svaloviny alebo u chronických chorôb.
U infekcie koronavírusu je to tak, že u ľudí nad 80 rokov, ľudí s diabetom typu II alebo s kardiovaskulárnymi chorobami môže byť priebeh ochorenia mimoriadne závažný. Čím menej som vo svojom tele prítomný, čím menej je moje telo v tomto zmysle preniknuté mnou samým, o to ľahšie sa môže infekcia v tele šíriť a o to katastrofálnejšie môžu byť následky. K tomu patrí samozrejme aj to, ako sa zaobchádza s človekom, ktorý má pozitívne testy.

Tak sú často tí, ktorí ochoreli, náhle rázne odstránení zo svojho domáceho prostredia a v Číne boli spočiatku ošetrovaní s mnohými ďalšími chorými v príslušnom improvizovanom prostredí. Konvenčná medicína tu bohužiaľ nemôže ponúknuť žiadny účinný liek a žiadne očkovanie. Často je horúčka medikamentózne znižovaná. Čo však v ťažkých prípadoch môže život zachraňovať, je podpora kyslíkom a v prípade potreby mechanická ventilácia. Preto je dôležité, aby sa klinická starostlivosť sústredila, pokiaľ možno, na pacientov s ťažším ochorením.

Podľa všetkého, čo vieme, sú strach a znižovanie horúčok terapiou, ktorá zlý stav pacientov skôr zhoršuje než zlepšuje. Pretože, čo človeku pomáha choroba zvládať, je všetko to, čo ho podporuje v jeho prestúpení, prehriatí vlastného tela sebou samým, aby sa v tele mohol zabývať. Tak neprekvapí, prečo choroba nie je nebezpečná deťom. Toto platí až do 50. roku života, kde priebeh choroby zodpovedá priebehu bežnej chrípky. U tej sú kašeľ, nádcha a vyčerpanie typické prvotné symptómy. K ním sa môže pridať ako nebezpečný aspekt zápal pľúc, ktorý sa najprv manifestuje predovšetkým zvýšenou frekvenciou dychu.

Vzťah k slnku
Vírus má z lekárskeho hľadiska obzvlášť negatívne vlastnosti. Môže tak trvať veľmi dlho, než sa organizmus „prebudí“ a všimne si, že na palube je cudzí hosť hroziaci spôsobiť skazu. Je známy prípad, kde choroba prepukla až 27 dní po nakazení. V priemere je to však 5 dní a po 12 a pol dňoch je 95% všetkých prípadov zjavných. Preto sú dotyční odkázaní do karantény na dĺžku dvoch týždňov. Okrem toho je tento vírus nákazlivejší než bežný chrípkový. U normálneho chrípkového vírusu sa nakazí v priemere asi 1,3 človeka, u koronavírusu sú to skôr 3 (u vysoko nákazlivých chorôb ako osýpky a čierny kašeľ je to 12 až 18). Miera nákazlivosti je teda vyššia ako u chrípky a zároveň neskôr viditeľná. Súčet týchto vlastností uľahčujúcich epidemické šírenie znepokojuje zdravotníkov celosvetovo.

Vzťah ku zvieracej ríši
Je tu však veľká otázka, z čoho tieto, očividne nové vírusy, vznikli a prečo? Je zaujímavé, že mnohé z vírusov pochádzajú z ríše zvierat, koronavírus pravdepodobne z jávskych netopierov. Prečo sa vírusy zvierat stávajú nebezpečnými pre človeka? V súčasnej dobe spôsobujeme zvieratám nevýslovné utrpenie. Od hromadných porážok až po pokusy v laboratóriách, všetky vedú k bolesti, ktorej je bezbranný svet zvierat vydaný napospas. Môže toto utrpenie viesť k dôsledkom, ako je mutácia vírusov, ktoré sú doma vo zvieracom svete? Sme zvyknutí pozerať sa iba na fyzickú rovinu a vidieť ju oddelene od roviny duševnej. Výskum črevnej flóry, mikrobiomu, kam nepatria len baktérie, ale aj vírusy, dokazuje opak. Tým vzniká nielen mikrobiologická otázka po pôvode vírusu, ale aj morálna otázka ohľadom nášho zaobchádzania so zvieratami. Rudolf Steiner na tieto súvislosti poukázal už pred viac ako sto rokmi. Dnes je na nás, aby sme tieto vzťahy preskúmali a okrem prírodovednej analýzy si kládli aj hlbšie otázky.

Čo môžeme robiť?
V osobnom správaní existuje viacero opatrení podporujúcich organizmus v tom, aby ochorenie zvládal. K tomu patrí zrieknutie sa alkoholu, mierna konzumácia cukrov a pestovanie životného rytmu s dostatkom spánku a aktívneho vzťahu k slnku. Čím náš imunitný systém často trpí, je nedostatok slnečného svetla, nedostatok, ktorý sa najviac prejavuje v marci. Preto z pohľadu celého roka pripadá najvyššia úmrtnosť v našich zemepisných šírkach práve na koniec marca. Súvisí to s nedostatkom slnka počas zimných mesiacov a pripomína nám, že sa mimoriadne vypláca chodiť v zime denne, najmä v poludňajších hodinách, von, a tak sa spájať s perifériou, s kozmom úplne elementárne. Rudolf Steiner sa tomuto fenoménu venoval na príklade tuberkulózy obšírne už pri zakladaní antropozofickej medicíny, ešte než bol objavený vitamín D. Pre imunitný systém tu platí, že tabletky s vitamínom D môžu prijímanie slnečného svetla nahradiť len v obmedzenej miere. Potencovaný fosfor a zodpovedajúcim spôsobom potencované meteorické železo užívané ráno, môžu ako substancia svetla taktiež podporovať imunitu. Kto je už starší a má možno kardiovaskulárne problémy, tomu sa okrem toho odporúčajú liečivá na kardiovaskulárne ochorenia, vyrobené na antropozofickej báze, pravidelná chôdza a výdatný spánok. Kto spí menej ako šesť hodín, je k takýmto ochoreniam oveľa náchylnejší.

Zdravý dych k ľuďom okolo nás
Keď už k ochoreniu dôjde, potom platí v súčasnosti zotrvanie v karanténe, pričom ľahké prípady možno liečiť aj doma. Za dôležitú považujem skutočnosť, že antropozofická medicína má po dlhé desaťročia skúsenosť s liečbou virálnych a bakteriálnych zápalov pľúc bez antibiotík, s antropozofickými liečivami a vonkajšími aplikáciami s mimoriadnym účinkom. Lekári medicínskej sekcie Antropozofickej spoločnosti vypracovali zodpovedajúce terapeutické postupy a medzinárodne ich sprístupnili svojim lekárskym kolegom.

Čo oslabuje pľúca? K tomu dve veci. Nedostatok vzťahu k Zemi a Slnku a sociálne napätie. Je preto vhodné svoje vlastné pľúca, tento dýchací orgán, chrániť zvnútra a zvonku snahou vyrovnávať sociálne napätie. Kto sa ocitá v neriešených konfliktoch, je tu podľa môjho pohľadu viac ohrozený. Medicína podporila presvedčenie, že očkovanie nás môže chrániť pred všetkými typmi infekcií. To je chyba. Samo očkovanie proti chrípke dáva ochranu 10 až 30%; starostlivé a dôkladné umývanie rúk a hygiena pri smrkaní a vykašliavaní sú rovnako účinné – bez možných vedľajších účinkov očkovania. Tak je dôležitým krokom oslobodiť sa od tohto ustrašene defenzívneho obrazu sveta a vlastného tela a pýtať sa, čo môžeme urobiť pre podporu jeho vitality a integrity.

 

Prevzaté z časopisu ‹Das Goetheanum›, 13. Marec 2020. Preložil Erich Šašinka.

Covid19