Psychofonetika – nový vhľad do hlbín psychológie a terapie.

Dielo rakúskeho filozofa a bádateľa Rudolfa Steinera malo vplyv a bolo impulzom k rozvoju nových prístupov v oblastiach pedagogiky, lekárstva, poľnohospodárstva, umenia a i. Mnohé podnety boli rozpracované a metodicky založené v rámci  rozsiahlych prednáškových cyklov, iné len naznačené s tým, že konkrétnu aplikáciu budú musieť ľudia s porozumením vyvinúť neskôr. Ak v oblasti pedagogiky bolo pre učiteľov prvej waldorfskej školy uskutočnených niekoľko desiatok prednášok, seminárnych hodín a R. Steiner osobne niekoľko rokov sprevádzal prvú modelovú školu, rozvoj antropozofickej psychológie ostal „viac vo vzduchu“ a záujemca musí viac skoncentrovať a prehĺbiť svoje porozumenie pre Steinerov odkaz, ak chce zmysluplne a vedome pestovať kroky na tomto poli.

Pred viac ako 25 rokmi začal  Yehuda Tagar rozvíjať koncept psychológie, ktorý dnes poznáme ako psychofonetiku. Tá je v súčasnosti jedinečným príspevkom na poli osobného a sociálneho rozvoja a poradenstva, psychoterapie a umeleckej terapie. Ako autor uvádza, impulzom v jeho práci sú rozpracované tézy z prednášok R. Steinera o psychosofii, reči a dráme a ďalších, ktoré rozvinul do uceleného prístupu s vlastnou metodológiou a postupmi. Aké sú základné premisy psychofonetiky, čím sa odlišuje od iných terapeutických a poradenských škôl? V naznačených odpovediach na tieto otázky môžeme nájsť dôvody, prečo si psychofonetika našla v mnohých krajinách svojich nadšencov a žiakov:

  • Na stretnutí, ktoré je vedené psychofonetickým poradcom, je klient vedený k tomu, aby sám formuloval oblasť/prianie, ktoré majú byť súčasťou jeho osobnostnej transformácie a liečenia. Zároveň je to práve klient, ktorý  má možnosť prostredníctvom špecifických nástrojov psychofonetiky získať objektívnu perspektívu/vhľad do vlastných prežitých skúseností. Psychofonetika tu nepracuje s klasickým poradenským modelom, kde terapeut/poradca interpretuje, teda vysvetľuje „zvonka“  symptómy, udávané klientom.
  • Psychofonetické poradenstvo pracuje s rozhovorom ako nástrojom na základnú anamnestickú orientáciu a na určenie ďalších krokov, v ďalšom postupe je však verbálna komunikácia výrazne rozšírená (až nahradená) o prácu so zmyslovou, kinestetickou, imaginatívnou a zvukovou oblasťou skúmaných javov; teda sa pracuje s vyciťovaním, sústredeným zmyslovým, telesným prežívaním, gestami a ďalšími výrazovými prostriedkami; a napokon hľadaním a prežívaním zvukových kvalít hlások. Klient týmito prostriedkami sám nachádza vlastné porozumenie, hlbokú katarziu, akceptovanie a liečenie duševných obsahov, ktoré inak ostávajú často aj roky neošetrené a nevčlenené do vlastnej duševnej integrity.
  • Veľká pozornosť sa v psychofonetike venuje telesnému prežívaniu, ktoré býva sporadicky predmetom nášho bežného bdelého vedomia; telo je tu vnímané ako základný prijímateľ, nositeľ, reflektor, komunikátor a transformátor zažívanej skúsenosti. Pokiaľ nie sú skúsenosťou nadobudnuté duševné obsahy a obrazy integrované vplyvom Ja človeka, môžu si žiť  „svoj vlastný život“, čo je potom krok na ceste k fyzickému alebo duševnému ochoreniu.
  • Jednou zo základných techník sedenia, vedeného na základoch psychofonetiky, je metóda, vedúca klienta k porozumeniu a orientácii vo  vnútornom prežívaní. Tej predchádza formulovanie základného priania, ktoré súvisí s oblasťou vlastnej práce na sebe a ktoré potom pôsobí, ako sprievodca, zámer, či smerovanie alebo aj cieľ následných aktivít:
    • Klient si vyberie moment, súvisiaci s prianím, ktorý v prežívaní zosilní (fáza ENTER), znovuprežije (napr. element nejakého vnútorného konfliktu), ten môže vyjadriť prostredníctvom gesta alebo pohybu, čím zviditeľní vnútorný charakter konkrétneho duševného prúdu.
    • Potom klient poodstúpi (aj fyzicky) z daného miesta stvárnenia (fáza EXIT) a tým je mu umožnené vnímať, uvidieť (fáza BEHOLD) formu ako odtlačok, ktorá je objektivizovaná mimo jeho aktuálne prežívanie, avšak umožní mu vnímať skúsenosť z pozície objektívneho pozorovateľa a nájsť pre ňu výrazový prostriedok, napríklad vo forme zvuku. Nájdením charakteristického zvuku, danej hlásky sa začína terapeutický proces, ktorý môže viesť až k porozumeniu, uzmiereniu sa so skúmaným zážitkom, osobnej transformácii až napokon k jeho plnej integrácii do prežívania Ja človeka.

V súčasnosti sú psychofonetické metódy účinným nástrojom v mnohých oblastiach poradenstva, napríklad v individuálnej a skupinovej práci na sebe a terapii, riešení konfliktov, závislostí, tráum zneužívania, v rodičovskom poradenstve, pri výbere povolania ako aj v osobnostnej  transformácii  chorých či umierajúcich.

Na Slovensku je psychofonetika novým, zatiaľ neznámym prístupom na poli poradenstva, v súčasnosti sa tvorí skupina záujemcov o hlbšiu prácu. Začiatkom decembra 2012 sa uskutoční v Prahe (alebo Bratislave – podľa počtu prihlásených) seminár priamo s Yehudou Tagarom, kde sa sformuje základ pre 4-ročné vzdelávanie v tejto oblasti. Viac informácií k semináru si môžete prečítať na stránke: http://www.akademietabor.cz/studium/aktuality/oznameni/psychologie-svobody .

Marián Czére

 

psychológia