Matthias Girke, Georg Soldner, 19. marca 2020
Nový koronavírus SARS-CoV-2 sa šíri po celom svete a vedie k bezprecedentným dôsledkom a obmedzeniam verejného života a občianskych práv. Príznaky infekcie, ktorá je často mierna, týkajú sa najmä dýchacích ciest a kardiovaskulárneho systému. Okrem všeobecných príznakov ako sú horúčka, bolesť svalov a únava, môžu byť vážne postihnuté najmä pľúca. V prípade, že sa tam choroba dostane, môže tento orgán stredného, rytmického človeka vážne poškodiť. Vzhľadom na vzťah vírusu SARS-CoV-2 k receptoru ACE2 s ním môžu byť spojené aj kardiovaskulárne regulačné poruchy, ktoré môžu napríklad závažnejšie postihnúť pacientov s vysokým krvným tlakom, ktorí často užívajú lieky na zníženie krvného tlaku (napr. inhibítory ACE).
Vírusy a iné patogény zvyčajne vedú k manifestnému ochoreniu len vtedy, keď existuje zodpovedajúca predispozícia. Nie každý človek totiž po infekcii rozvinie príznaky ochorenia. V prípade, že áno, tak vo veľmi rozdielnom rozsahu. Odhady celosvetovej úmrtnosti (vypočítané pre všetky vekové skupiny) na ochorenie COVID-19 sa v súčasnosti pohybujú medzi 0,25-3 %[1], v Nemecku medzi 0,3-0,7 %[2]. V niektorých prípadoch sa na medzinárodnej úrovni uvádzajú oveľa vyššie čísla[3], hoci takmer v žiadnej krajine neumožňuje celonárodné testovanie presné porovnanie počtu nakazených osôb s počtom zomrelých. Skutočný počet nakazených je teda určite vyšší než počet ľudí, ktorí boli pozitívne testovaní, napr. v ťažko zasiahnutom Taliansku.
Ak príde k prieniku patogénu, vznikne zápal ako aktívna reakcia človeka. Slúži na prekonanie preniknutej cudzej kvality do organizmu. Musíme preto rozlišovať medzi infekciou patogénmi, nevyhnutnou predispozíciou človeka a zápalovou reakciou. V žiadnom prípade by sa preto nemala rozumná zápalová reakcia nekriticky potláčať protizápalovými a antipyretickými liekmi. Existujú indície, že tieto môžu spôsobovať závažnejší priebeh. Terapeutické odporúčania antropozofickej medicíny na prevenciu a liečbu tohto ochorenia už boli publikované. Profylaxia a prevencia sa preto musia vzťahovať na rôzne úrovne. Samozrejme, obzvlášť dôležité je umývanie rúk a kašľanie do lakťa, aby sa zabránilo kvapôčkovej infekcii. Je však potrebné zohľadniť aj predispozície. V prípade COVID-19 je známe výrazne zvýšené riziko u starých ľudí a pacientov s už existujúcimi ochoreniami, napríklad kardiovaskulárneho systému alebo metabolizmu cukrov. Stres a úzkosť tiež zhoršujú výkonnosť imunitného systému a podporujú ťažší priebeh ochorenia po infekcii. Prílišné psychické napätie, príliš málo spánku, nedostatok pohybu, vedú k zvýšenej náchylnosti na infekcie a k predispozícii k infekčnému ochoreniu. V súčasnosti sa mnohí ľudia reálne obávajú, že v dôsledku tejto krízy prídu o svoje ekonomické živobytie.
Podstata ochorenia
Choroby majú rôzne úrovne. Viditeľné príznaky spolu tvoria celok, príslušný obraz choroby. V tomto obraze sa vyjadruje typ – choroby sa môžu klinicky vyvíjať veľmi odlišne, a predsa majú niečo spoločné. Typ choroby je jej duchovný princíp, ktorý sa prejavuje a individualizuje v chorom človeku. Z toho jasne vyplýva, že choroba pozostáva z viac než len z viditeľných príznakov. Tie poukazujú na podstatu ochorenia, ktorá sa prejavuje príznakmi choroby. Aké charakteristiky a vlastnosti má táto podstata choroby? Už slávny patológ Rudolf Virchow poukázal na potrebnú predispozíciu na infekčnú chorobu. Ak infekčné ochorenie potrebuje predispozíciu, tak tá zjavne súvisí s jeho podstatou. Môžeme tu rozlišovať niekoľko úrovní:
- Celková predispozícia, imunologická náchylnosť v dôsledku úzkosti, stresu, psychického a pracovného preťaženia – bezpochyby signatúra globálnej, materiálne orientovanej výkonnostnej spoločnosti „podľa západného modelu“. K tomu sa pridáva čoraz väčšia ochota spočiatku čo najdlhšie ignorovať príznaky choroby, ako je horúčka a únava, ako rozumnú reakciu organizmu, ktorý si žiada odpočinok a často sa potláča liekmi. Táto prax môže pravdepodobne významne prispievať k závažnejším priebehom. Preťažená a napätá duša, a teda pocit, ktorý rozvíja stres a napätie, vytára predpoklady na prienik infekcie do rytmického systému.
- Obsahy vedomia však majú tiež význam. Keď sa priblížime k pravde, zažijeme spojenie našej bytosti s duchovným svetom. Poznanie pravdy môže prebudiť radosť, nádej, dôveru, naplnenie. Stretávame sa s kvalitou, ktorá dáva potrebnú orientáciu, oslobodzuje človeka od napätia a neistoty, a tým posilňuje telesné liečivé sily. Naopak nepravda a lož oddeľujú človeka od duchovného sveta pravdy, izolujú ho a tvoria prekážku liečivým silám, ktoré pramenia z pravdy. Rudolf Steiner poukázal na to, že „lži ľudstva“[4] môžu mať epidemiologický význam. Nejde pritom o jednotlivého pacienta, ale skôr o to, ako sa s pravdou narába vo verejnej diskusii. V čase falošných správ a skresľovania pravdy je dôležitý aj tento duchovný rozmer. Rudolf Steiner sa rovnako zmieňuje o pestovaní duchovnosti a škodlivosti materialistických myšlienok: „Bacily sa najintenzívnejšie rozmnožujú vtedy, keď si človek do spánku neberie nič iné než materialistickú myseľ. Neexistuje lepší prostriedok na toto rozmnožovanie, než ísť do spánku len s materialistickými predstavami a odtiaľ, z duchovného sveta, pôsobiť späť zo svojho Ja a astrálneho tela na orgány fyzického tela[, …].“[5]
Na tomto pozadí sú však problematické aj konšpiračné teórie o pôvode tejto pandémie, ktoré nezriedka kolujú aj v antropozofických kontextoch. Vôľa v myslení preskúmať pravdu, sám stráviť množstvo správ a nenechať sa len nakaziť prostými tvrdeniami, tvorí časť našej imunity, za ktorú sme sami zodpovední.
- Ak predispozícia k vírusovým prechladnutiam vzniká v dôsledku dôrazu na svet vedomia, t. j. na nervovo-zmyslový systém, potom na jej transformáciu je potrebný otepľovací pohyb a vôľová aktivita. Strach brzdí vôľu, sme určovaní zvonka. Celkovo fungovanie prostredníctvom vonkajších „vodičov“ určuje každodenný pracovný život. Predispozícia k chorobe je preto charakterizovaná preťažením vedomia v našej informačnej spoločnosti, napätím, nepokojom a stresom v cítení a čoraz viac paralyzujúcim strachom vo vôli. Na pozadí tejto trojčlennosti je teda predispozícia charakterizovaná posunom ľudských článkov orientovaným na nervovo-zmyslový systém. Príslušnými článkami opustený organizmus sa stáva prístupným infekcii a cudzej „okupácii“.
Kým v detstve a mladosti sa duchovná a duševná bytosť človeka spája s telom a utvára ho, s pribúdajúcim vekom ho opúšťa. Do tejto miery práve starší človek vyvíja predispozíciu pre COVID-19. Pandémia korony postihuje ľudí, zjavne chorobe nepodliehajú žiadne zvieratá. Z toho jasne vyplýva, že súvisí s bytosťou Ja. Prevencia a liečba preto okrem mnohého iného musia zahŕňať aj tento duchovný rozmer.
Posilnenie hygiogenézy, salutogenézy a autogenézy
Rozlišujeme rôzne úrovne uzdravenia. Najprv poznáme fyzické uzdravenie a hovoríme tu o hygiogenéze v zmysle Gunthera Hildebrandta. Fyzické uzdravenie potrebuje duševné sprevádzanie. Úzkosť a strach nie sú dobrými radcami a oslabujú budujúce životné a liečivé sily napätím a vnútorným nepokojom. Ak sa v nebezpečných situáciách dá rozpoznať alebo vytvoriť zmysel, pochopia sa súvislosti a existujú aj možnosti zvládnutia, vzniká salutogenetický potenciál. Aaron Antonovsky zhrnul túto dušu premieňajúcu prácu vedomia riadeného Ja ako zmysel pre súdržnosť. Nakoniec prostredníctvom stretnutia s chorobou môže dôjsť k vnútornému vývoju, ktorý vedie k sebarozvoju, t. j. autogenéze.
Prevencia má teda vnútorné a vonkajšie aspekty. Vnútorne ide o podporu názorov a duchovných obsahov, ktoré môžu dodať silu, o pestovanie vnútornej súdržnosti. Kontrola infekčných ochorení vedie navonok k izolácii: verejné podujatia sa rušia, hranice sa uzatvárajú, mimoriadne intenzívne môže zasiahnuť zákaz vychádzania, ktorý oddeľuje ľudí od prežívania prírody, slnečného svetla a hviezdnej oblohy. Naopak, najprv je potrebné posilniť vnútorné, duchovné svetlo, vnútorné slnko v podobe zvýšenej láskyplnej starostlivosti, záujmu o druhých ľudí a vnútorného záväzku v podobe prežívaných hodnôt. Napokon bez nádeje niet uzdravenia. V tomto ohľade žijeme z perspektív a vnútornej dôvery. Vonkajšími pomocníkmi sú, pokiaľ je to možné, aktívny vlastný pohyb a vzťah k Slnku (na infektologický význam nedostatku svetla poukázal Rudolf Steiner v roku 1920, ešte pred objavom vitamínu D)[6]. Príjem slnečného svetla v správnej miere a v správnom čase posilňuje obranu proti infekciám, podporuje prítomnosť vlastného Ja v tele a vytvára základ pre stabilizáciu našich vnútorných, hormonálne sprostredkovaných svetelných rytmov, ktoré majú veľký význam pre spánok a naše zdravie.
Potrebujeme nielen strachu zbavený vzťah k slnečnému svetlu, ale aj uznanie noci, hviezdnej oblohy, akoby „Hymny k pocte noci“, ako sa volá Novalisov básnický cyklus. Zdravotné dôsledky nočného svetelného znečistenia spôsobeného umelým svetlom a obrazovkami sú už dobre známe. Náš rytmický systém je spojený so Slnkom a jeho denným cyklom. Poznáme veľké množstvo cirkadiánnych rytmov. Závisí to od rytmického usporiadania dňa a najmä od fyziologického vzťahu medzi bdením a spánkom. Príliš krátky alebo príliš dlhý spánok má účinok vyvolávajúci ochorenie a okrem iného vedie k obmedzeniam imunologických funkcií.
Ďalej je rozhodujúci vzťah k teplu. Srdcovo-obehový systém tvorí ústredný orgán nášho tepelného organizmu a potrebuje posilnenie, rovnako ako dýchací systém. Hlavný význam má pritom vlastný pohyb. Tu môžu byť cenným posilnením hygienické cvičenia liečebnej eurytmie, ako ich Rudolf Steiner uviedol v 5. prednáške kurzu liečebnej eurytmie v roku 1921 – najmä triáda A – úcta, láska – E a nádej – U, doplnená o rytmické R –, ktoré sa mnohí môžu naučiť v malých skupinách a potom ich cvičiť samostatne. Význam vonkajšieho pohybu a pravidelného príjmu slnečného svetla už bol zdôraznený. Domáca karanténa má na tomto pozadí okrem mnohého infektologicky zmysluplného aj povážlivé dôsledky, pretože obmedzuje uvedené pomôcky.
Prečo vznikajú ľudské patogénne vírusy?
Vyvstáva veľká záhada: Odkiaľ tieto očividne nové vírusy pochádzajú a prečo vznikli? Zaujímavé je, že mnohé vírusy pochádzajú zo živočíšnej ríše, vrátane koronavírusu. My nosíme tiež v našom črevnom trakte nielen baktérie, mikrobiotu, ale aj nespočetné množstvo vírusov, ktoré sú určite dôležité pre naše zdravie podobne, ako sú známe črevné baktérie. Vieme, že črevné baktérie ovplyvňujú nielen naše imunitné funkcie, ale aj mnohé iné oblasti organizmu, dokonca aj náš duševný stav. Prečo sa teda vírusy zo živočíšnej ríše stávajú nebezpečnými pre človeka? V súčasnosti spôsobujeme zvieratám nevýslovné utrpenie. Masové a kruté zabíjanie až po pokusy na laboratórnych zvieratách vedú k bolesti, ktorej je svet zvierat bezmocne vystavený. Aj bežný obchod so živými zvieratami ich môže vystaviť mimoriadnemu strachu.
Môže toto utrpenie viesť k dôsledkom, ktoré zmenia vírusy, ktoré sú pre živočíšny organizmus prirodzené? Sme zvyknutí pozerať sa len na telesnú úroveň a zvyčajne ju vnímame oddelene od toho, čo je duševné. Dnes sú však známe vzťahy, ktoré spájajú napr. napríklad črevo s dušou. Vzhľadom na mnohé vírusové ochorenia to vyvoláva nielen mikrobiologickú otázku pôvodu vírusu, ale aj ekologickú a morálnu otázku, ako zaobchádzať so svetom zvierat. Steiner na tieto súvislosti poukázal už pred viac ako 100 rokmi.[7] Dnes je na nás, aby sme tieto vzťahy sledovali a okrem vedeckej analýzy si kládli aj hlbšie otázky.
Perspektívy
Dostáva sa do popredia ekologický rozmer tejto pandémie. Globalizácia bola doteraz do veľkej miery záležitosťou hospodárskych záujmov a rozvoja politickej moci. Pandémia koronavírusu nám umožňuje uvedomiť si, do akej miery dnes tvoríme ľudstvo, ktoré je zodpovedné za zdravie blížnych, našich potomkov a Zeme. Môže nás nanovo naučiť úcte k životu, na ktorú tak naliehal Albert Schweitzer, k tak často opomínanému rozmeru živého, v ktorom nakoniec neexistuje oddelenie jednej živej bytosti od druhej a jej osudu.
Tieto dni a týždne ukazujú, do akej miery zdanlivo nezmeniteľné princípy v ekonomike, pedagogike, doprave ukazujú sa ako relatívne vo vzťahu k ohrozeniu života. Môžu nás naučiť novej pružnosti a ohľaduplnosti v našom správaní. Bezpochyby by sa malo v čo najväčšej miere predchádzať infekcii najmä rizikových skupín. Práve tu nadobúdajú účinnosť opatrenia, ktoré boli medzičasom iniciované na obmedzenie šírenia patogénov, najmä ich rýchlosti. Platí tu, že je potrebné správať sa solidárne s celou občianskou spoločnosťou a svetovým spoločenstvom. Zatiaľ čo dlho bolo cieľom čo najradikálnejšie a najglobálnejšie odstránenie infekčných patogénov, epidémia koronavírusu – ako aj napríklad rýchlo rastúca rezistencia voči antibiotikám – nás učí, že otázka spolužitia, získavania imunity a vymedzenia sa voči svetu zvierat, rastlín, baktérií, húb a vírusov potrebuje namiesto démonizovaného obrazu nepriateľa perspektívu udržateľného ekologického rozvoja.
Vírus SARS-CoV-2 sa nedá eliminovať ani eradikovať a v nasledujúcich desaťročiach musíme očakávať ďalšie nové mutácie v tejto oblasti. Ochrana pred infekciou a na druhej strane postupný rozvoj kolektívnej imunity (odborný termín „herd imunity – stádová imunita“ poukazuje aj na narušený vzťah medzi ľuďmi a zvieratami) vyžadujú si premyslené opatrenia orientované na dosiahnutie rovnováhy medzi nevyhnutným odriekaním a nevyhnutným zreteľom. Pohyb vo voľnej prírode, ale aj súcit a záujem o druhých ľudí majú liečivé účinky a sú teraz obzvlášť dôležité. Aj liečba si vyžaduje pozornosť a ľudskú podporu. Poznáme štúdie, ktoré ukazujú, že sociálne vzťahy – v tomto prípade obľúbenosť detí – majú pozitívny vplyv na ich dlhodobejšie riziko infekcie.[8]
Posilňovanie odolnosti má v tejto kríze fyzický, duševný a duchovný rozmer. Z fyzického hľadiska by sa okrem už spomínanej starostlivosti o teplo, slnko a životný rytmus mala venovať pozornosť zdravej strave a vyhýbaniu sa toxínom (tabak, alkohol). Horká zelenina posilňuje imunitu, vyššia konzumácia cukru znižuje odolnosť. Prevenciu a konštitučné posilnenie možno podporiť vhodnými antropozofickými liekmi a liečebnou eurytmiou.
Z duševného hľadiska ide o odbúranie strachu, vyrovnanosť, odvahu a duchovné perspektívy. Úzkosť a duševné napätie obmedzujú imunologické funkcie a pravdepodobne prispievajú k šíreniu choroby rovnako ako neopatrné a nerozvážne správanie. Naopak, pozitívna duševná nálada má priaznivý účinok a vedie k nižšiemu riziku ochorenia.[9] Aj koncentrácia kortizolu v slinách koreluje s náchylnosťou na infekcie ako ukazovateľ duševného stresu a napätia.[10]
Vnútorne musíme teda čeliť strachu a rozmanito zapríčineným obavám, pretože náchylnosť k chorobám možno znížiť len jasným myslením, vyrovnaným duševným stavom a odvahou. „[…] strach z chorôb, ktoré sa odohrávajú všade naokolo v epidemickom ohnisku chorôb, a [ak človek] zaspáva do noci s myšlienkou na strach, vytvárajú sa v duši nevedomé obrazy, imaginácie, ktoré sú preniknuté strachom. A to je vhodné prostredie na pestovanie bacilov,“[11] charakterizoval to Rudolf Steiner pred viac ako 100 rokmi.
Z duchovného hľadiska sa vynárajú veľké otázky: Akou výzvou pre ľudstvo sú pandemické choroby? Na jednej strane táto pandémia dramaticky brzdí spoločenský život a stáva sa tak rastúcou ekonomickou, sociálnou a spoločenskou hrozbou. Na druhej strane vedie k pozastaveniu sa s možnosťou spochybniť a nanovo definovať spoločenské orientácie, hodnoty a ciele. Veľký význam tu má vzťah človeka k prírodným ríšam a najmä k zvieratám. V súčasnosti sa ku klimatického zlomu, a teda choroby Zeme, pridáva aj akútna globálna choroba človeka, ktorá sa stavia na roveň veľkých chronických chorôb našej doby a môže nás prebudiť, aby sme si uvedomili nevyhnutnú ekologickú zmenu orientácie, a to aj v oblasti medicíny. Z dlhodobého hľadiska môžeme nielen viesť boj proti chorobám a patogénom, akokoľvek sú tieto schopnosti cenné – musíme rovnako intenzívne pracovať na udržateľnom posilnení človeka a ekologickej rovnováhe človeka a prírody vo svetle nášho spoločného kozmického pôvodu.
V prípade ochorenia je potrebné kontrolovať zápal ako rozumnú odpoveď organizmu na odstránenie patogénu a nepoužívať nekritickú protizápalovú a antipyretickú liečbu. V súčasnosti nemáme k dispozícii žiadne na dôkazoch založené liečebné postupy pre život ohrozujúce ochorenie COVID-19, ktoré je pre všetkých zúčastnených stále neprebádaným terapeutickým územím. Avšak tak, ako máme poznatky o liečbe syndrómov respiračnej tiesne v intenzívnej medicíne, máme terapeutické skúsenosti v antropozofickej medicíne aj s liečbou komunitného zápalu pľúc, ktorý je pomerne často spôsobený vírusmi. Podľa nášho názoru môžu byť terapeutické odporúčania antropozofickej medicíny nápomocné vo všetkých štádiách ochorenia a najmä podporujú liečbu zápalu pľúc. Keďže na starostlivosti o pacientov so závažnými ochoreniami COVID-19 sa v rámci koordinovaného prístupu podieľa aj viacero antropozofických kliník, možno bude čoskoro možné na základe skúseností ďalej rozvíjať súčasné odporúčania.
Preložil Martin Bobko
Poznámky:
[1] Wilson N et al.: Case-Fatality Risk Estimates for COVID-19 Calculated by Using a Lag Time for Fatality: https://wwwnc.cdc.gov/eid/article/26/6/20-0320_article
[2] Drosten C: https://www.charite.de/klinikum/themen_klinikum/faq_liste_zum_coronavirus/
[3] Baud D, Xiaolong Q et al.: Real estimates of mortality following COVID-19 infection: The Lancet, publikované: 12. marca 2020. DOI: https://doi.org/10.1016/S1473-3099(20)30195-X
[4] Steiner R: Die Theosophie des Rosenkreuzers – Teozofia rozenkruciánov, GA 99, Dornach 1985, prednáška 30. mája 1907.
[5] Steiner R: Wie erwirbt man sich Verständnis für die geistige Welt? – Ako si človek získa pochopenie pre duchovný svet?, GA 154, Dornach 1985, prednáška 5. mája 1914.
[6] Steiner R: Geisteswissenschaft und Medizin – Duchovná veda a medicína, GA 312, Dornach 2020, prednáška 24. marca 1920. Pozrite aj Reckert T: Sonnenlicht, Vitamin D, Inkarnation – Slnečné svetlo, vitamín D, reinkarnácia. Der Merkurstab 62 (2009), str. 577–593. DOI: https://doi.org/10.14271/DMS-19529-DE
[7] Steiner R: Die Offenbarungen des Karma – Zjavenia karmy, GA 120, Dornach 1992, prednáška 17. mája 1910. Steiner, R.: Erfahrungen des Übersinnlichen. Die drei Wege der Seele zu Christus – Zážitky nadzmyselna. Tri cesty duše ku Kristovi, GA 143, Dornach 1994, prednáška 17. apríla 1912.
[8] Ulset VS1, Czajkowski NO2, Kraft B1, Kraft P1, Wikenius E3, Kleppestø TH1, Bekkhus M: Are unpopular children more likely to get sick? Longitudinal links between popularity and infectious diseases in early childhood. PLoS One. 2019 Sep 10;14(9):e0222222. DOI: 10.1371/journal.pone.0222222. eCollection 2019
[9] Cohen S1, Alper CM, Doyle WJ, Treanor JJ, Turner RB: Positive emotional style predicts resistance to illness after exper-imental exposure to rhinovirus or influenza a virus. Psychosom Med. 2006 Nov-Dec;68(6):809-15. Epub 2006 Nov 13.
[10] Janicki-Deverts D1, Cohen S2, Turner RB3, Doyle WJ4: Basal salivary cortisol secretion and susceptibility to upper res-piratory infection. Brain Behav Immun. 2016 Mar;53:255-261.
[11] Steiner R: Wie erwirbt man sich Verständnis für die geistige Welt? – Ako si človek získa pochopenie pre duchovný svet?, GA 154, Dornach 1985, prednáška 5. mája 1914.
https://medsektion-goetheanum.org/fileadmin/user_upload/pdf/Rundbrief_Maerz_2020_DE.pdf